About us
Udržateľná budúcnosť nestojí len na vedeckých inováciách. Rozhoduje aj dôvera a schopnosť viesť dialóg
Udržateľnosť si často spájame najmä s klimatickou zmenou, ochranou životného prostredia či recykláciou. V skutočnosti však zahŕňa aj to, ako pracujeme s informáciami, či dôverujeme vede, ako prijímame nové riešenia a či sa ako spoločnosť dokážeme zhodnúť na spoločnom smerovaní. O téme Udržateľnosť a zodpovedná budúcnosť, ktorej odborným garantom jubilejného 20. ročníka Európskej noci vedy je Jakub Hankovský, Country Manager IPSOS Slovakia, sme sa rozprávali o sile dát, spoločenskom dialógu aj o tom, čo bude formovať našu budúcnosť v najbližších desaťročiach.
Jakub Hankovský je sociológ, výskumník a expert na analýzu dát, verejnej mienky a digitálnej spoločnosti. Pôsobí ako Country Manager výskumnej agentúry Ipsos na Slovensku a podpredseda Slovenskej asociácie výskumných agentúr (SAVA).
Vyštudoval verejnú a sociálnu politiku na Karlovej univerzite v Prahe a doktorát zo sociológie získal na Univerzite Komenského v Bratislave. Špecializuje sa na analýzu sociálnych médií, výskum verejnej mienky, big data a využitie umelej inteligencie v spoločenskovednom výskume.
Dlhodobo sa venuje spoločenským zmenám, dôvere v inštitúcie, dezinformáciám, digitálnemu prostrediu, udržateľnosti, technologickým inováciám a ich vplyvu na spoločnosť. Pravidelne vystupuje v médiách a na odborných konferenciách ako komentátor spoločenských trendov.
Udržateľnosť ako téma, ktorá presahuje životné prostredie
Ponuka stať sa odborným garantom témy Udržateľnosť a zodpovedná budúcnosť Jakuba Hankovského prekvapila aj potešila. Dôležitý preňho bol najmä súlad medzi tým, ako tému vníma on, a tým, ako ju uchopili organizátori Európskej noci vedy.
„Popularizácia vedy, a najmä sociálnych vied, patrí medzi priority, ktoré som si vo svojej kariére stanovil. Zároveň ma potešilo, že sa naše vnímanie udržateľnosti stretlo, čo považujem za nevyhnutný predpoklad dobrej spolupráce a zmysluplného podujatia.“
Práve sociálny rozmer udržateľnosti je podľa neho často prehliadaný. Zdravá planéta a kvalitné životné prostredie sú nevyhnutným základom pre dlhodobý rozvoj spoločnosti, no samy osebe nestačia.
Rovnako dôležité je, či sa ako spoločnosť dokážeme zhodnúť na tom, aké problémy riešime, akú budúcnosť chceme a ktoré opatrenia sme pripravení prijať.
Nestačí mať riešenia. Spoločnosť ich musí byť ochotná prijať
Diskusia o udržateľnosti dnes naráža na viacero bariér. Patria medzi ne spochybňovanie klimatickej zmeny, odpor voči alternatívnym zdrojom energie, nízka dôvera vo vedu aj neschopnosť viesť konštruktívny spoločenský dialóg.
„Budúcnosť ľudstva nestojí len na tom, či dokážeme priniesť vedecké inovácie, ale aj na tom, či ich budeme ako spoločnosť ochotní prijať a zaviesť do praxe.“
Vedecké riešenie totiž môže byť kvalitné a technicky uskutočniteľné, no bez dôvery, zrozumiteľnej komunikácie a spoločenského konsenzu sa nemusí nikdy reálne uplatniť.
Udržateľnosť preto nie je len otázkou technológií. Je aj otázkou hodnôt, rozhodovania, verejnej diskusie a schopnosti spolupracovať.
Sila vedy spočíva aj v schopnosti pochybovať
Tohtoročná téma Európskej noci vedy znie Sila vedy – Ako môžeme formovať našu budúcnosť. Jakub Hankovský vníma silu vedy najmä v jej základných princípoch – v otvorenosti, dialógu a neustálom preverovaní vlastných zistení.
Veda neprináša nemenné pravdy. Jej podstatou je klásť otázky, overovať predpoklady, pracovať s dôkazmi a byť pripravený upraviť svoje závery, keď sa objavia nové poznatky.
„Vedecké uvažovanie by mala poznať širšia časť spoločnosti. Práve ono môže pomôcť obnoviť dôveru vo vedu a zlepšiť spôsob, akým spolu diskutujeme.“
Podľa Hankovského by sme mali vedecké princípy využívať nielen vo výskume, ale aj v každodennom živote. Kritické myslenie, schopnosť počúvať druhých a ochota spochybňovať vlastné názory sú zručnosti, ktoré potrebujeme pri osobných aj spoločenských rozhodnutiach.
Dáta sú len začiatkom
Často sa hovorí, že máme k dispozícii dostatok dát, no napriek tomu nerobíme dobré rozhodnutia. Samotné informácie však ešte nezaručujú správny výsledok.
Dôležité je najprv správne pomenovať problém a rozhodnúť sa, čo vlastne chceme skúmať. Ak sa chyba objaví už v tejto fáze, môžeme zbierať nesprávne dáta alebo ich vykladať bez potrebného kontextu.
Ani kvalitné dáta však nestačia, ak ich nevieme správne analyzovať, preniesť do rozhodovania alebo vysvetliť ľuďom, ktorých sa výsledné opatrenia dotknú.
„Aj keď problém správne definujeme, získame kvalitné dáta a dobre ich analyzujeme, stále môžeme naraziť na neochotu alebo neschopnosť vysvetliť dôležitosť rozhodnutí, ktoré z nich vyplývajú.“
Rozhodovanie založené na dátach preto nie je len technickou úlohou. Vyžaduje si odbornosť, komunikáciu, dôveru aj schopnosť pretaviť poznatky do konkrétnych krokov.
Firmy s dátami pracujú, verejný záujem však potrebuje vlastné riešenia
Z vlastnej praxe Jakub Hankovský vníma, že firmy a komerčný sektor sú vo využívaní dát a inovácií často najďalej.
Podniky majú silnú motiváciu zlepšovať procesy, rozumieť správaniu ľudí a prijímať rozhodnutia, ktoré im pomáhajú uspieť. Ich hlavným cieľom však zostáva úspešné podnikanie, nie nevyhnutne verejný záujem.
Aj preto je dôležité, aby vedecké poznatky a kvalitné dáta dokázala účinne využívať aj verejná správa – pri strategickom plánovaní, tvorbe politík aj každodenných rozhodnutiach.
O budúcnosti rozhodne aj nové informačné prostredie
Ak by mal Jakub Hankovský pomenovať jednu zmenu, ktorá môže v najbližších desaťročiach najvýraznejšie ovplyvniť udržateľnú budúcnosť, bola by ňou schopnosť prispôsobiť sa novému mediálnemu, informačnému a komunikačnému prostrediu.
Sociálne siete a generatívna umelá inteligencia už dnes menia spôsob, akým získavame informácie, komunikujeme, pracujeme aj rozhodujeme o verejných otázkach. Podľa Hankovského sme pritom ešte len na začiatku tejto zmeny.
„To, ako v novom informačnom prostredí uchopíme prácu s informáciami, komunikáciu, riadenie vecí verejných, trh práce, demokraciu aj spôsob vládnutia, bude v najbližších desaťročiach definovať budúcnosť ľudstva.“
Udržateľná budúcnosť tak nebude závisieť iba od energetiky, dopravy alebo ochrany prírody. Rovnako zásadné bude, či dokážeme vytvoriť informačné prostredie, v ktorom sa dá viesť vecná diskusia a robiť zodpovedné rozhodnutia.
Veda nie je neomylná. Napriek tomu je nenahraditeľná
Po návšteve Európskej noci vedy by si podľa Jakuba Hankovského mali ľudia odniesť najmä pochopenie významu vedy pre rozvoj spoločnosti.
Jednotliví vedci ani konkrétne výskumné zistenia nie sú neomylné, nespochybniteľné alebo definitívne. Práve ochota overovať vlastné závery a korigovať ich je však jednou z najväčších predností vedeckého prístupu.
„Veda je nevyhnutným predpokladom dobre sa rozvíjajúcej spoločnosti a z vedeckej práce napokon benefitujeme všetci.“
Zároveň by si návštevníci mali odniesť širšie chápanie udržateľnosti. Nejde iba o environmentálne témy, ale aj o dôveru, otvorenosť voči inováciám a schopnosť viesť spoločenský dialóg.
Každý z nás pritom môže prispieť nielen tým, ako sa správa k životnému prostrediu, ale aj tým, ako pracuje s informáciami, ako pristupuje k vedeckým poznatkom a ako komunikuje s ľuďmi, ktorí majú odlišný názor.
Udržateľná a zodpovedná budúcnosť nebude výsledkom jedného objavu ani jedného rozhodnutia. Vznikne vtedy, keď dokážeme prepájať vedu, kvalitné dáta, dôveru a ochotu spolupracovať.