Každá bunka pečene vysiela do krvi malých molekulárnych kuriérov – extracelulárne vezikuly. Sú to odolné nano-kapsuly, ktoré nesú informácie o stave svojej materskej bunky.

Pri ochorení MASLD, teda stukovatení pečene, sa ich obsah mení. Výskum sa zameriava na ich zachytenie a analýzu priamo v krvnom obehu, čo môže umožniť rýchlejšiu, presnejšiu a komfortnejšiu diagnostiku pomocou jednoduchej vzorky krvi.

Ráchel Javorová je molekulárna biologička. Vzdelanie v odbore mikrobiológia a virológia získala na Prírodovedeckej fakulte UK a na Ústave molekulárnej biológie SAV. Počas doktorandského štúdia a zahraničných stáží na University of Vienna sa špecializovala na genetické inžinierstvo a manipuláciu biosyntetických klastrov u pôdnych baktérií rodu Streptomyces.

V súčasnosti pôsobí v tíme bunkového a molekulárneho metabolizmu na Biomedicínskom centre SAV. Vo svojom výskume sa zameriava na patogenézu steatotického ochorenia pečene asociovaného s metabolickou dysfunkciou a hľadanie inovatívnych neinvazívnych spôsobov jeho diagnostiky.

Prednáška ukáže, ako dnes vedci skúmajú stromy, krajinu a zmeny v prírode pomocou dronov, laserových skenerov, 3D modelov, umelej inteligencie a virtuálnej reality.

Žiaci sa dozvedia, prečo je dôležité prírodu nielen obdivovať, ale aj presne merať a sledovať. Súčasťou prednášky budú aj praktické ukážky moderných technológií.

Venuje sa výskumu moderných technológií, ktoré pomáhajú lepšie pochopiť prírodu, lesné ekosystémy a zmeny v krajine. Pomocou dronov, laserových skenerov, 3D modelov, umelej inteligencie a virtuálnej reality skúma, ako sa menia stromy, lesy a prírodné prostredie.

Okrem vedeckého výskumu sa venuje aj popularizácii vedy. Jeho cieľom je ukázať deťom a mladým ľuďom, že veda môže byť dobrodružná, tvorivá a dôležitá pre budúcnosť planéty.

Krajina okolo nás je ako dynamická komplikovaná stavebnica, ktorej vzhľad je výsledkom pôsobenia vody, vetra, ľadovca, snehu, ale aj človeka. Prednáška vysvetlí, ako rieky a činnosť vody formujú povrch, čo nám riečne systémy hovoria o minulosti územia a ako sa tieto poznatky využívajú v praxi.

Pozornosť bude venovaná aj digitálnym modelom terénu, skenovaniu povrchu a leteckým snímkam.

Marcel Vasiľák je doktorandský študent na Geografickom ústave SAV. Venuje sa fyzickej geografii, fluviálnej geomorfológii a geomorfometrii. Pomocou geoinformatických technológií skúma vývoj, štruktúru a rozmiestnenie riek.

Prednáška sa zameria na negatívne dopady zmeny klímy na Slovensku. Poukáže na priestorové rozdiely v ohrození miest na extrémne horúčavy, sucho a extrémne zrážky.

Študentom zároveň ozrejmí vplyv klimatologických, environmentálnych a socio-demografických faktorov na mieru klimatického ohrozenia. Záverom ponúkne niekoľko možností zmiernenia negatívnych dôsledkov. Prednášku je možné realizovať v slovenskom aj maďarskom jazyku.

Mgr. Renáta Farkas, PhD., pôsobí ako vysokoškolská učiteľka na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojom výskume prepája geografiu s problematikou zmeny klímy na Slovensku, hodnotí zraniteľnosť miest a venuje sa adaptačným stratégiám aj klimatickým politikám.

Prednáška predstaví Viedeň ako mesto plné príbehov, ktoré možno objavovať cez jazyk, literatúru, názvy miest a kultúrne súvislosti.

Eva Höhn je germanistka, literárna vedkyňa, prekladateľka a vysokoškolská pedagogička. Vo výskume sa venuje nemecky písanej literatúre, rakúskej literatúre, literárnej semiotike, kultúrnej identite a vzťahom medzi literatúrou, mestom a kultúrou. Je autorkou odborných publikácií a učebníc, vrátane prác zameraných na urbánnu identitu a literárne obrazy miest. Prekladá súčasnú rakúsku literatúru, osobitne dielo Ingeborg Bachmannovej.

Farby sú súčasťou mnohých ustálených spojení a frazém, no ich význam sa v rôznych jazykoch môže výrazne líšiť. Prednáška ukáže, ako jednotlivé kultúry vnímajú farby, aké symbolické významy im pripisujú a prečo doslovný preklad farebných výrazov často nefunguje.

Mgr. Bc. Nina Mocková, PhD. je absolventkou Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde vyštudovala odbor Učiteľstvo španielskeho a anglického jazyka a následne pokračovala v doktorandskom štúdiu v odbore Románske jazyky a kultúry. V dizertačnej práci skúmala španielske frazeologizmy s prvkom farby v štruktúre. V súčasnosti pôsobí ako odborná asistentka na Fakulte aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Vyučuje lingvistiku, lexikológiu a frazeológiu španielskeho jazyka, odborný španielsky jazyk akademický a všeobecný španielsky jazyk.

Objavte, ako efektívne komunikovať s umelou inteligenciou. Prednáška ukáže, prečo záleží na tom, ako formulujeme otázky, a ako princípy vyjednávania a komunikácie ovplyvňujú výsledky, ktoré od AI získame.

Mgr. Dajana Novák pôsobí ako vysokoškolská pedagogička na Ekonomickej univerzite v Bratislave, kde vyučuje obchodnú angličtinu, obchodné rokovania a komunikačné zručnosti. Zároveň je doktorandkou na Fakulte aplikovaných jazykov. Pred vstupom do akademického prostredia pôsobila v súkromnej sfére v oblasti poisťovníctva a jazykového vzdelávania. Súčasťou jej práce bola aj komunikácia a obchodné rokovania s domácimi i zahraničnými klientmi. Tieto skúsenosti ju priviedli k hlbšiemu záujmu o komunikáciu, vyjednávanie a ich prepojenie s modernými technológiami. Aj preto sa vo svojej pedagogickej a výskumnej činnosti snaží prepájať požiadavky praxe s akademickým vzdelávaním. Vo svojom výskume sa venuje využívaniu umelej inteligencie v komunikácii a vyjednávaní. Skúma, ako AI komunikuje s ľuďmi, aké presviedčacie stratégie využíva a ako môže pomáhať pri rozvoji komunikačných zručností. Vo svojej práci prepája poznatky z praxe, jazykovedy, komunikácie a umelej inteligencie s cieľom prinášať praktické riešenia pre vzdelávanie a profesijný život.