Sila vedy: Informácie, AI a sloboda rozhodovania

Umelá inteligencia mení spôsob, akým sa rozhodujeme.
Sme na to pripravení?

Umelá inteligencia dnes ovplyvňuje nielen vedecký výskum, ale aj to, aké informácie sa k nám dostávajú, čo sledujeme, nakupujeme či ako sa rozhodujeme. Ako sa v digitálnom svete nestratiť, prečo je čoraz ťažšie rozlíšiť pravdivé informácie od manipulácie a aké zručnosti budeme potrebovať v budúcnosti?

O téme Informácie, AI a sloboda rozhodovania, ktorej odborným garantom je Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT), sme sa rozprávali s Róbertom Mórom a Katkou Marcinčinovou.

 

---

KINIT ako odborný garant Európskej noci vedy 2026

Róbert Móro vysvetľuje, že výskum umelej inteligencie, dôveryhodnosti informácií, dezinformácií či odporúčacích algoritmov patrí medzi hlavné oblasti, ktorým sa inštitút venuje už od svojho vzniku.

„Prepájanie vedy a akademického sektora s inými oblasťami spoločnosti je jedným z poslaní nášho inštitútu. Aj preto sa od začiatku zapájame do Európskej noci vedy – umožňuje nielen popularizovať vedu, ale aj diskutovať s verejnosťou a získavať cennú spätnú väzbu.“

Podľa neho si pritom mnoho ľudí stále myslí, že AI ich ovplyvňuje iba vtedy, keď používajú ChatGPT alebo podobných asistentov.

Opak je však pravdou.

AI je súčasťou navigácií, fotoaparátov v smartfónoch, odporúčaní na streamovacích platformách, internetových obchodov či moderných áut. Väčšina z nás ju využíva denne, často bez toho, aby sme si to uvedomovali.

---

AI urýchľuje vedu. Zároveň prináša nové riziká.

Tohtoročná téma Európskej noci vedy znie Sila vedy – Ako môžeme formovať našu budúcnosť.

Umelá inteligencia je podľa Róberta Móra jedným z nástrojov, ktoré dnes vedecký výskum zásadne menia.

Spomína napríklad model AlphaFold2, za ktorým stáli laureáti Nobelovej ceny za chémiu, ale aj využitie AI pri analýze dát, programovaní či vyhľadávaní vedeckých zdrojov.

Zároveň však upozorňuje, že čím viac AI využívame, tým dôležitejšie je rozumieť jej limitom.

„Na jednej strane AI urýchľuje vedecké objavy. Na druhej strane jej nekritické používanie prináša riziká – od ťažko odhaliteľných chýb až po znižovanie kvality vedeckých výstupov.“

---

Prečo je dnes čoraz ťažšie rozlíšiť, čomu veriť?

Napriek tomu, že máme prístup k obrovskému množstvu informácií, orientácia v nich je podľa odborníkov náročnejšia než kedykoľvek predtým.

Dôvodov je viac.

Informácie dnes môže vytvárať prakticky ktokoľvek, sociálne siete uprednostňujú obsah, ktorý dokáže zaujať a udržať našu pozornosť, a generatívna AI dokáže vytvárať texty, obrázky či videá, ktoré sú čoraz ťažšie odlíšiteľné od reality.

„Sociálne siete sa pri šírení obsahu nezameriavajú primárne na jeho pravdivosť, ale na jeho schopnosť zaujať a udržať našu pozornosť.“

---

Sloboda rozhodovania nezačína pri algoritmoch, ale pri nás

Algoritmy dnes ovplyvňujú, čo čítame, čo sledujeme aj čo nakupujeme.

Ako si teda zachovať slobodu rozhodovania?

Podľa Róberta Móra je dôležité požadovať väčšiu transparentnosť fungovania algoritmov a umožniť používateľom lepšie kontrolovať ich nastavenia.

Na individuálnej úrovni odporúča vedome vyberať zdroje informácií a nespoliehať sa výlučne na sociálne siete.

Katka Marcinčinová zároveň zdôrazňuje význam digitálnej gramotnosti.

„Je potrebné pristupovať k AI nástrojom s primeranou dávkou skepticizmu. Uvedomiť si, že ide o systémy trénované na dátach, ktoré môžu byť skreslené alebo neúplné.“

Odporúča tiež cielene vyhľadávať protichodné názory a oboznámiť sa s možnosťami, ako obmedziť personalizáciu obsahu.

---

Väčším rizikom nie je AI. Je to naša dôvera.

Na otázku, či je väčším problémom to, že AI robí chyby, alebo to, že jej ľudia príliš dôverujú, odpovedá Róbert Móro jednoznačne.

„Najväčšie riziko je v ich kombinácii.“

Ak AI rozhoduje samostatne, problémom sú jej chyby.

Ak má človeku iba pomáhať, najväčším rizikom je, že jej začne dôverovať viac, než je rozumné.

Podľa Móra tomu napomáha aj spôsob, akým sú dnešní AI asistenti navrhnutí – komunikujú prirodzene, pôsobia sebavedomo a často nedokážu dostatočne vyjadriť mieru svojej neistoty.

---

Kritické myslenie bude jednou z najdôležitejších zručností budúcnosti

Ak by si mal podľa Róberta Móra každý človek osvojiť jednu zručnosť pre život vo svete s AI, bola by to mediálna gramotnosť a schopnosť kriticky pracovať s informáciami.

Nejde pritom iba o rozpoznávanie nepravdivých správ. Dôležité je vedieť posúdiť dôveryhodnosť zdroja, porovnať rôzne pohľady, overovať tvrdenia a uvedomovať si, že aj presvedčivo formulovaná odpoveď môže byť nepresná alebo zavádzajúca.

„Ešte väčší dôraz než v minulosti musíme klásť na mediálnu gramotnosť, kritické myslenie a schopnosť pracovať s informáciami a poznatkami.“

Týmto smerom sa uberá aj činnosť KInIT, ktorý sa snaží približovať tému umelej inteligencie verejnosti prostredníctvom odborných článkov, médií, verejných diskusií aj podujatí, akým je Európska noc vedy.

---

Kde hľadať dôveryhodné informácie o AI?

Kde dnes hľadať kvalitné informácie o umelej inteligencii, keď sa o nej vyjadruje takmer každý? Podľa Róberta Móra je dôležité sledovať predovšetkým odborníkov, ktorí sa AI venujú dlhodobo, a nie iba v období jej súčasnej popularity.

„V rámci Slovenska sa takýmto zdrojom snaží byť aj KInIT, či už prostredníctvom blogov na svojom webe alebo tým, ako sa zúčastňujeme a prispievame k verejnej diskusii o AI prostredníctvom médií a popularizačných podujatí, akým je aj Európska noc vedy.“

Zároveň odporúča sledovať odborníkov, ktorí formujú vývoj umelej inteligencie už mnoho rokov. Medzi nimi spomína napríklad Andrewa Nga, Yanna LeCuna, Andreja Karpathyho či Michala Valka.

---

Umelá inteligencia bude zohrávať v našich životoch čoraz väčšiu úlohu. O to dôležitejšie bude rozumieť tomu, ako funguje, aké má limity a ako ovplyvňuje naše rozhodovanie. Práve týmto témam sa bude venovať aj jubilejný 20. ročník Európskej noci vedy, kde bude KInIT ako odborný garant témy Informácie, AI a sloboda rozhodovania približovať verejnosti najnovšie poznatky aj ich praktické súvislosti.